Tvoj kRk je môj

(Střet Kristiána Čury a Luboše Vlacha)

upřímnost jednoho rána
měla toho dost …
cesta nemá střed uprostřed
nemá začátek
má ztotožnění s cílem
střet!

Kristián: Myslím, teda som muslim? Ono jej to pristane. Že nepojedá deti.

Luboš: Jasně … jsi roztomile vtipnej, někdy …

Kristián: Nič iné a všetko ostatné?? Zem je smrteľná posteľ. Ako si usteliete tak sa uložíte. Malé deti v nociach poslušne spia, ale ja nie som malý a nie som poslušný. Zbavil som sa svojej mŕtvoly. Som laborant večného Života?? Človek je hračkou prírody?? Vedomie je kazom v jej vzore. Homo vo svojom hostiteľskom prostredí odpáli denne 400000 Hiroším proti biómu. To je jeden skurvený predátor. Ale kto je korisť?? Je si korisťou?

Luboš: Každému co jeho jho. Jablko je nakousnuto.

Jablko sváru si Ty, tŕňom do ich oka. Ako doma na zemi si tu predator

V lese na zlaté jabloni
rozkvétá večer
přes den roste
a v pohádce je
všechno prosté
z ryzího zlata jablko.
Kdo utrhne je, pověz, kdo???

Špirála je vertikálna. Samospádom na horizonte ideme dole; o čom sa neda sa neda …

To teda …

Páli ma sám telesný rozmer, 3D mód melódie reči tela vidu, choroba som ja sebe návnadou a náladou; mávnem rukou večného návratu zo zabudnutia? Ako funguje funerál?

Jako futrál furt modální. Obal prodává.

Samopal. Nesud podla obalu?? Skratkovito??

Zavile jak celopal. Samopal to spackal … (Neznamená slova spackat totéž co zabalit?)

Nepredaj sa lacno, že? Každý sa musí vedieť predať; bez obalu to nejde?

Ne, bez obalu to nejde, jsme vždy v obalu, v uni formě šachu šatu, již v placentě oháknuti obalem. Což není dívání se již odíváním? Viz Císařovo nové kvádro …

zármutok

cár z hroznej opony
za horami dolami na hony
nemá plány
ale veľké oči
nahral mu smečí
a smečka
mala pré
ples upírov

vír
asimilácie
adaptácia
červa
spisovatelského
creva

Metabolizmus je i termoregulací, metabolé je tajemstvím proměny, žeh žhne a žnec žne, spaluje mrtvé i živé, spájí se a spalují vzájemně.

Chlad je skrytý hlad?

Přesně tak. Až do morku, až do amorku dicka.

Dík … do morku kosti ho mor??

Ponor.

Pračloveče zastav sa kto môžeš … koniec sveta zmije na hrudi v ludskej réžii. Vieš artikulovať bez mena, tzn. bez obalu?

Obal je samonezřejmě hranicí představy (např. border line diagnoza doby.)

Hranica nebude inde než tam kde pojem, keď teda nemysliš inak ako pojmovo; ex ovo.

Pojem si nakřápl skořepinu hořem shůry. Sám ternín pojem napovídá, že je pojítkem, poutem (např. rodičovským, symbolizovaným jazykově tzv. mateřštinou), svazkem, mateřsky materiálním kadeřávkem. Pojem spojuje, pojímá, polyká, pojí aniž rozděluje, jako např. hranice státní příslušnosti či demilitarizované pásmo podmiňované minovým polem podminované hranice.

Sám sebe som zomrel. Svetu som zomrel.

To by naznačovalo, že jsi integrovaný.

Obalom myšlienky, ktorou je slovo?

Jasněže v obalu, ale slovo je imanence, není obalem, jen in/strukcí (strukturou) jeho tvaru, programem jeho výrazu.

Artikuláciou pojmu? Pojem je jednotka myslenia a hranica, aj tám bude len predstavou pojmu.

Je představa předsudkem? Výlučnost se pochopitelně týká ohraničení a jak jde o hranici, tam už je bezradný každý.

Som mimo rozhrania.

Hodnotu, jak známo má každý jinde, je to věc osobní, individuální.

Negenralizoval by som až tak; konvencie sú zažité. Sú to hodnoty ktoré mám v tradícii …

Nemám pocit, že generalizuji, to už spíše individualizuji, imanence je jistota o níž se neví kde končí. Je labilní abstrakcí.

To je zlá odpoveď.

Protože měřit znamená hodnotit a hodnotit znamená soudit?

To je hra so slovíčkami ako separačný segregačný ::::_?::_ trpiaci vesmír?

Trpělivost tvoří věrnost. Nesuď abys nebyl souzen. To nejsou žádný slovíčka; to je nesmlouvavá separace, ptýlení, rozptyl pylu v týlu, těkání, tikání, drobení; zdrobněliny mají nádech směšnosti až pitvornosti (zejména v ústech tzv. dospělých, spějících kdovíkam kvůli kdovíčemu; nikdo nic neví …)

Ja trpím vesmírom, ale neexistujem; som preč. Preč?

Cesta je prototypem diference (a zároven je způsobem bloudění, bloumání, rozptylu, toho pudu putování in/strukcí (strukturou.)

Hnací jednotkou? To sú veľké slová; štruktúra, tvar, imanencia.

Velká slova malá slova, vše v obalu, každé slovo má velikost, ta se týká i toho nejmenšího, ale jak jsme u měřítek, tak jsme opět v koncích, protože měřit znamená hodnotit, odměřovat, ohraničivat, ničit ve ve třech dnech konstituovat znovu. A pak zde ještě máme i o přehodnocování všech hodnot.

Ako by si povedal čo je slovo?

Tvar, barva, emoce, vlastnost, vše to nepochopitelně týká ohraničení a hranice je stará známá velká neznámá.

Vytvárať ak nemám výraz žiaden? Ako ho vyartikulovať?

Jenže ho máš, máš ho i v negaci. I v ignoranci.

Vydávať zvuky ide aj bez výrazu, keď teda výraz neznamená artikulaciu …

… nýbrž hnací jednotku stylu?

Fenomén že by nemal meno?

Fenomén, že by existoval bez subjektu?

Som mimo rozhrania; mal som za to, že metabolizmus chápeš ako metaforu.

Jistěže. Jako tajemství ano, ale zjevně se zažívání odehrává na fyzické úrovni.

Dobre, a čo teda je podľa teba nomos?

Zaháníš mne na okraj propasti, opět na hraně, na ostré hranici nomos (z řeckého slova νομοζ – kraj)

Intencia tu nutne nebola, konca kraja priepsať nebere. Metóda, melódia, mánia. Nomos je ale aj zákon. Alebo slovo zákon ako slovo? Hlasom nemyslíš … respektíve nemetabolizuješ. Artikulovať sa nutné nerovná vydávaniu zvukov ale členeniu by som povedal toho kontinua nepojmového.

Artikulace je nesena emocí a emoce vždy o něčem vypovídá. Emoce mají podíl na správném zažívání.

Metaforou vzniku?

Metaforou vniku, tzn. rozčlenující diference. Zároveň je hraniční závorou, způsobem bloudění, bloumání, rozptylu, toho pudu putování.

Nikto nikdy nedokázal čo človek od prírody je, keď je vôbec niečím … na laktózu si zvykol, na alkohol, všetko vec zvyku.

Ano, to je fakt, vždyť to je ta tradice, ale to ještě nemusí znamenat, že mu to prospívá, zejména když má nutkavou potřebu si i škodit.

Hlupe moderne ideje …

Ideje jsou věčné, včetně těch moderních, nemusí být vždy ani hloupé, jen zvetšele zbytněné zříceně.

Čistého vína nalila sa lavina.

… do doku oka připlula doktrína řízná.

Ideje sú tradičné a netradičné, pre industriálnu spoločnosť odchovanú na chémii je, by som povedal, idea vegetariánstva, potažmo súcitu, cudzou … ľudí treba preprogramovať. Ono sa to ale deje iba formálne by som povedal.

Kdo ví co si o to myslí křoví?

za mrknutie geoka
padne Zem
pod damoklovým
mečom pračloveka
modernej doby
štát je policajný režim
dav je dievča pre všetko
mord na obzore
každý kto nepochopí
si nabije hubu

Dav sebou se dáví.

vyzametajú ulice …
hore pádom dole
do nenávratna
dna mamona
zachytila anténa
strach sa dostal do úzkych
cítila môj pohľad medzi jej nohami
štát kde zahynu miliardy
najlepšie sa stiahnuť na sám okraj
lebo času je už fakt iba zlomok

ariadna
poriadna
suma hororu
chode v každom mŕtvom bode
na rade rad radom
na rande s kosou na pleciach
samý tlach
komunikačného šumu
už si dať iba gumu
na vajčák

nechávam slová o hlade
žiadne výhovorky
v duchu sa modlím do ticha
slová premietam
nič nemenia
a ani toľko neznamenajú …

Smartfón pod slovom smart kde ide o Agendu 21 znamená zbraň vyvinutú vojenským priemyslom. sloboda, ktorú údajne v demokracii mám by mala znamenať ako holé minimum toľko, že v mojom životnom priestore by nesmelo byť nikoho s touto zbraňou v ruke … pokiaľ teda som ja neozbrojený čo vidíme, ale dnes? Deti do zbrane lebo rodičia od rozkoše sa pominuli na rozume. Pobudol som na psychiatrii, diagnoza paranoidna schiza. Pojdem asi na dochodok po dolieceni. Sem v konccich s racio\nalizacema a je mi na nic. Som hrozne nad a nemam co tratit … Duševné prázdno žiadne terno.

dost sa zkomplikoval mi život
a trapilo ma svedomie
a hrozne to bolelo všetko
že sme o krok dalej vzdy o krok napred

do vojny
ako kvantova teoria
hovoriš že:____?
učit sa hovorit nie je proti prirode?

Příroda se také učí, příroda také mluví, nebo výmluvně mlčí.

×××

Som dynamitom, ktorý vašu spoločnosť ultra konformnú vyhodí do vzduchu. Na tejto planéte ste cudzincami; buď tu vôbec nepatríte, alebo niečo je veľmi zle, alebo celé je to veľmi, veľmi zle.

Má prostor povrch jenž by nebyl podvrhem? Vrrrr/hnut fofrem odvrh kostky, alea?

3D je povrchom 4D a 5D je povrchom čoho?

Nitra.

Priestorový povrch? Povrchový priestor? Terminátor v 3D?

Kyberfaust raus! Vše več veš doufá je kámoš symbiont, fit fitamín konfirmace konformisty v non povrchu vize, povrchem metamentální projekce kotrmence do krmelce.

Naši predkovia, na rozdiel od nás (žijúcich v totálne vizuálnej kultúre) žili vo svete zvukov- nočné škriekanie vtáka, vrčanie predátorov, dupot kopýt- na našej schopnosti vyznať sa v ríši zvukov záviselo to, či sa dožijeme rána. Zvláštne ako Ty s touto totálne vizuálnou kultúrou zvádzaš boj? Je tento vizuál onen povrch? Štokholmský syndróm môže byť označený ako traumatické spojenie, ktoré opisuje silnú emocionálnu väzbu medzi dvoma osobami, kde jedna z nich je prerušovane napádaná druhou. Toto tvrdenie naznačuje, že samotné spojenie je ľudská odpoveď na traumu spojenú s postavením obete. Schvaľovanie činov páchateľa je jedna z možností ako ľudské ego chráni samé seba. V prípade, že obeť uverí v rovnaké hodnoty ako agresor, myseľ ho odmieta brať ako hrozbu. Silní prebrali hodnoty slabých aby nimi vládli. Hodnoty ako bezradnosť, bezmoc, ničotnosť, prázdnota, konzumerizmus, nuda. A násilie v neposlednom rade najlepšia obrana/hranica je útok alebo sa veľkým oblúkom vyhnúť nepriateľovi teda útek.

Povrch je 3D?

look [luk]- pozrieť, pozerať; ďalšie slovíčko z  Old English, s  neznámym pôvodom. Zmysel však dáva vtedy, keď ho porovnáme s paletou východoeurópskych slov so základom luk. Toto prastaré slovo označuje ohyb, ale aj otočku. Luka, napr. v chorváťštine označuje ohyb rieky resp. trávnatú plochu v ohybe rieky. Podobne v baltských jazykoch. Lukoblúk sú tiež niečo principiálne ohnuté. Avšak- čo so slovom lúčiť sa, rozlúčka, atď? Tam je motiváciou otočenie sa. Anglické look! by teda pôvodne neznamenalo pozri sa! ale otoč sa! Slovo luk nie je exkluzívne naše. Napr. V Nórsku lukke znamená zavrieť (aj keď možno základnou motiváciou je tu tiež otočiť. Lukke opp vindu znamená otvoriť okno. A tu sa dostávame k nášmu oblok. Slovku, ktoré je čisto slovenské a nemá v slovanskom svete obdobu, ako poznamenal Blahoslav Hečko vo svojom Nehádžte perly sviniam. Maestro sa nemýlil- oblok nenachádzame nikde v slovanskom svete (tu dominuje okno). Ale nachádzame ho v Škandinávii – aj keď len v slovese – lukke opp, pričom luke (luka) znamená po nórsky oblôčik, vikier.

Má prostor podvržený rozvrch? Je to povrch? Podvrh?

Videnie je priestorové. Má videnie povrch?

Na první pohled, poklep, pohmat má pouze povrch. Ale vjem nemá pouze povrch, není pouze vjemem, je i projekcí.

Ku mne je priestor to čo do tretice všetko najlepšie, čo do 3D najlepšie.

Z těch nemožných je nutnost nejlepší. Nejlepší na 3D vyloučená třetí – subjekt …

Chce priestor byť povrchu obalom? Mať sa má povrch k priestoru asi tak ako čo do 3 D to najlepšie z najlepšieho? Záleží ak narábame s pojmami dnu a von.

Záleží jak pojmy nakládají se subjektem, zda je subjekt zpocen či zahražen povrchem. Ale vidění nemá jen povrch, má i transcendenci.

Priestor má povrch dokiaľ povrch ide po jeho vrch.

Jen když si poposkočí.

Povrchu priestor opakom?

Slovo do pranice, ora oranice.

Čiernu ovcu rodiny ľudstva ostrihali a jej vlnu hodili do ohňa.

Stalo se z ní bílé světlo. Z ohně se ozvalo mlčení jehňátek, řeka krve z jatek.

Vojnu s ňou viedli na slastné oči, jej krik zvolával ich z ďaleka. Od vidím do nevidím v bolestiach. Jej krvou pomazali oltáre novonarodených obetných baránkov, kríže ohli aby ženy na nich masturbovali cítiac niečo smradľavé od krvavéod bolesti. Krv tečie a obetí pribúda na obidvoch stranách, pes sa varí za živa v kotli, v z i m e nespokojnosti, neposlušnosti pod bičom z cukru. Jeho koža ide dole pláva už len hromádka kostí, započatá je púť večnou temnotou … Krátkozraký priestor. Slováci používajú množsvo slov, ktoré považují za svoje, echt slovenské (ondiať, lapiť atď.), ale je to v skutočnosti len krátkozraký omyl.

Prostor krátkozrakosti je vlastní nejen slovákům.

… najrozšírenejšie jazyky sú tie, ktorými v minulosti rozprávalo najviac svíň; bez komentára.Táranina; odhryzni hlavu Urobora; šváby bez hláv frajerujú- tradujú fajront-front úhlavného nepriateľa číslo n ula.

Spíš to sebepoznání ironizuji, objektivitu považuji za fantazma subjektu.

Objekt je to čo je označené. Objektivita je označenim. Niečoho snáď subjektívneho.

Souhlasím, věřím v jednotu, jednotvárnost však ubíjí, proto je přesah naprostou nutností. A věřím v nezničitelnost živlové (tzn. elementární) podstaty.

Triviálnej. Podstata ako substancia?

Podstaty jakokosti pohybu, změny, mutace … o substancích jsem nemluvil ani omylem, živly jsou nepochybně hybné.

Lámeš mi jazyk? Vše več veš doufá? čo chceš povedať?

Doufej nezoufej, že vše več veš verše rešerše doufá je že nechce …

Chtiac nechtiac sama sebou?

V jazyce není kost, umí se vlámat, chutnat, chlámat, ale neumí se zlámat.

Šev …

Zpozdilý … nejposlednější ze všech šev, prvním z posledních, na čele šef, je to šéf všech šéfů, šev, co chceš? Šev rubu, veš v paruce trhu, mol v šatníku …?

Ono ono non je id?

Mol? Klid, id nelze popřít.

Hranica rozvodia navodia simuláciu elektro šoku.

Rozvodí sebe sama za nos vodí …

Ty budeš tá dvojka? Boj? Sojka?

Dvojka zápor. Bójka.

… mesiačik na hnoji … sme svoji

… míjení …

Pýtam sa či je zmyslom vyzvy slova dačo artikulovať, alevo nie.

… vpravo ja … bravo!

… je to v ňom:?

Vněm?

… tón óóóm …

… kde se vzalo v/něm tu se vzalo …

ja nie je ono
to

to hej
tam
tu

Kalendář akcí

M T W T F S S
 
 
 
 
1
 
2
 
3
 
4
 
5
 
6
 
7
 
8
 
9
 
10
 
11
 
12
 
13
 
14
 
15
 
16
 
17
 
18
 
19
 
20
 
21
 
22
 
23
 
24
 
25
 
26
 
27
 
28
 
29
 
30
 
31
 

Nejbližší akce