Čas je bolesť – Kristián Čura
✚ ✚ ✚
čas je bolesť
a bolesť chce čas
slová sú čas a čas je bolesť
myšlienky sú čas a čas chce
bolieť
vedel o sebe v nepríčetnosti
o sebe a vedomí seba pri sebe
čas, ktorý bral dych
dych, ktorý dával čas
priestor, ktorý vyplnilo prázdno
medzi štyrmi očami
ľudia, ktorí prehovorili slovami
Konšpiračná prax
konšpiračná prax
o vedomí slova
pri zmysloch, ktoré na stupňoch
afektov
máva
tak býva opustený časom
jedným slovom
zima, je po celý rok
zima je tam kde niet čoby dych bralo
ani sen ani smrť, ktoré by zato stálo
✚ ✚ ✚
bytie
rozmotané biče
do krve a masa sa zarezali
kontexty slov, ktoré vypadli
záclony som zatiahol v byte je tma
už z rána tma tmúca
táto bolesť je prihorúca
domček z karát sa mi rúca
k svetu bola súca
je preč aj so svetom
a ja som sám
ako nikdy pred tým ako vždy pred ňou
krátkodobá pameť
dlhodobý proces liečenia sa
krátenia si času
premrhaného podľa zákona
pomaly ustalo cítenie
chcenie zabralo mi všetok priestor
horizont plastových truhiel
vata z ihiel
Oplodnený rakovinou
muž v najlepších bokoch
v uliciach striehne na poplach
na stene vysí plagát
v myšlienkách myslí na poklad
nie je sebou iba náhodou
z donútenia sa musí brať vážne
celkom ako dospelí ľudia
chodiace encyklopédie dichotómie
tragédia je v podvedomí
niekto mieni iný by nemenil
duša cestou necestou na potkání
čaká nás veľké sprisahanie
čo sa nám namanie urobíme
urobíme ćo nám bude namanuté
oplodnené rakovinou
sľubujú druhý svet
je raj tam kde sa stroj dá do pohybu
bez jediného vzdychu
iba sa hýbal okolo horúcej kaše
mne sa urobilo zle na veky
ja=ty
v každého mene
zákona
ľudstvo chátra
je chátra mamona
✚ ✚ ✚
ulice sú prázdne
vlieva sa do nich krv
z mojich žíl
obchody zývajú prázdnotou
vdychuje sa do nich dych z mojich pľúc
padajú kamene pod nohami
chodím so zavretými očami
zombifikácia existencie stratenej
aká poznala boha v rakovine záhrady
aký rozkvitol
v puberte sanitácie pri smrtke
obďaleč leč meč položil k spánku
mimozmyslového svetostánku exilu
tvojej slabosti v duševnom rozpoložení márnosti
večnej krásy zanedbanej
z povinnosti prežitia
sebavedomia bez hnutia za ne
ako spína ruky v dlane
✚ ✚ ✚
mečom aj krvou
cigarety a hodiny času
ubiehajú mimozmyslovo
počúva na slovo ale padá
v oko jej druh tretie
vymletie zabehnutých myšlienok
podmanivé vnady bez hanby
sady kľúčov rady druhých
mocní z mocných na lepru sadli
✚ ✚ ✚
nič z ničoho
slová neposlúchajú na slovo
každé radom každého radu
povstáva bolesť prvého plánu
my letíme od hviezd
iba som mlátil prázdnu slamu
✚ ✚ ✚
láska je konečná
druhý zýval prázdnotou
mne nepadol do noty
iba robila drahoty
dnes dar prišiel vnivoč
proč padlo podozrenie
na tvoje čierne srdce
nikto nepovedal, nevetril zradu
odbehli od tématu
šach-matu patovej situácie
neviny prezumpcie
dozaista vedel, ktorá bije
v presile sile sa lepšie źije
krátky proces odbili hodín času
spoznal plod vedomia krvi
✚ ✚ ✚
všetko ostané
taká je už raz povaha človeka
bezodná zem aspoň na oplátku
v strachu to je na oprátku
toto je ešte divadlo malé
v kútiku duše na kľúč, ktorý som zjedol
nebyť problému, ktorý si spôsobil
nebol by si musel sa ľutovať
zem je pod nohami
obrátená nimi hore
v rozpore so sebou
a dobrej viere, že preźije
seba na druhú v alter egu
čo ťa vyplašilo mora nočná
i
život ☦
jednostaj neverím, že na dno
samé som padol
všetko som rozobral v zuboch
a nechtoch
za ušami na rováši
judáš judáši
kto ukrižoval ma
a karma ukriźovala jeho
nie som obeť vášho chorého sveta
na sklonku posledná minúta …
✚ ✚ ✚
žiť pre svoju smrť
… zo dňa na deň
bez debaty
dva svety, z ktorých je každý ten najlepší
z najhorších možných
optimizmus mravnej výchovy
nemravných ľudí
na prahu tretieho storočia tisíceho
✚ ✚ ✚
cez pysky od karmy
aké je to dostať
od karmi cez pysky
dostať cez pysky plytké
od karmi, ktorá je v tieni
človeče vystúp z jej tieňa
fénix z popola vstane
ako znovuzrodený až kohút
zakikiríka na smrtku
zánik
vnútorné peripetie.
v agorafóbie neustáleho ticha
ohlušujúce ticho agorafóbie
fóbia z ticha
vedomia večného konca
na mysli, jktorá sa ligoce
na hladine ju zrkadlí
svetlom, ktoré nahradí
pohľad do očí prázdna
Horor
novoty, novoty.
bolesť samej niečoty
kakofónia
slová sa menia v novotvary
x-tvary nad slnko jasnejšie
vojna
vyhlásila mi vojnu
ktorá sa neskončí mnou
lebo mnou sa nezaćala
iba hrdzavé noty
krikľavé sú do nemoty
škála tónov
mazacia hlava
reál nemá medze
iba tie v tvojej hlave
vojne v tvojej hlave
✚ ✚ ✚
procesia nikam
dlhé rady zanikajúcich
jak hviezdy na strope oblohy
celé rady za živa zosnulých
v črepe boľavej hlavy
skladám slová dohromady
nevím kam kudy
megamonolit
do seba prevrátené slová
pohltené z vnútra
bez významu v nich obsiahnutom
sú
ale kosti z nich, ktoré
obtiahli do kože a silné ramená
mu hrajú do systému
na šachovnici bez mena vo filme
kde spomalená hru
dáva lýśkam na dobrú noc
nové dno
dosiahol som na celkom nové dno
zahrávať si neradno
s ďalším levelom úzkosti
hlbším stupňom ničoty
prázdnoty, a samej holoty
hlava praská vo švíkoch
moje ambície v troskách
meso vysí z hákov
noci nových vypreparovaných vtákov
predáci v kultúre čo berie dychom
jedným a tým istým slovom kolobeh
ničoho z ničoho
✚ ✚ ✚
malý svet internetu
na sklonku poslednej minúty
sveta vydýchla si príroda
od človeka, ktorý nechal byť
lebo nemohol inak
spopolnenie
na vôkol
ako v plote kôl
pes tu zdochol
v mojej koži bol zakopaný
ako v mase a jej tvare
nevalná perspektíva
nechvalná minulosť
do domu nezvaný hosť
(obrazový doprovod Dalimila Vlacha)