Stigmata úžasu – Emil Cioran
Byť ustatý nie iba tým po čom si túžil, ale aj tým po čom si túžiť len nechcel! Vskutku unavený z každej možnej túžby.
⚫ ⚫ ⚫
Mať nejaký zmysel pre večné iba v negativite, v tom čo spôsobuje bôľ, v tom čo bytie marí. Na večné sa obrátiť iba v prípade vyhrážok, frustrácie, vytúženej a sklamanej extáze, absolútna zahliadnutého a nezvykle málokrát dosiahnutého; predsa len, ale čas od času transcendovaného, preskočeného, ako keď utečieš pred Bohom …
⚫ ⚫ ⚫
Byť naveky strápený eminentne loajálnymi bolístkami a nezmanažovať o nich kohokoľvek presvedčiť. Predsalen, ale keď to človek domylí je to len fér: beztrestne sa v spoločnosti talentov mluvky a leva salónov nikto neohreje. Akoby kto neskôr koho presviedčal o existencii radosťou predchnutého martýra?
⚫ ⚫ ⚫
Rád, by som bol vedel meno toho autora, ktorý tak pozoruhodne vystihol náturu extravagantnej singularity Boha.
⚫ ⚫ ⚫
S poľutovaním, že čo do skromnosti sa nám nedarí žiaden progres urobiť! Sám som to skúšal na sebe s nemalým zápalom, ale uspel som len v momentoch extrémnej únavy. S tým ako pošla únava sa moje snahy vytratili s ňou. Skromnosť musí byť hoc čo len nie prirodzený stav, keď sa nám ju darí dosahovať iba skrze prostriedky vyčerpania.
⚫ ⚫ ⚫
Ako vymaniť tie veci, ktoré na nás závisia od tých, ktoré nie? Nemám žiadnu potuchu. Niekedy sa cítim zodpovedný za všetko čo robím, hoci, keď nad tým zapremýšľam som iba nasledoval impulz, ktorému som všetko iné iba nie pánom; inokedy verím o sebe, že som podmienený a podriadený, ale len som sa riadil rozumom počatým mimo všetky jemu vlastné hranice, aj … mimo hranice rozumu vôbec. Nie je možné zistiť, kedy je človek slobodný, a kedy len manipulovaný. Keby sa jeden za každým razom snažil rozložiť sám seba preto, aby pomenoval presnú povahu činu skončil, by skôr v závrati ako by sa dobral nejakého záveru. Dedukujúc z toho vzíde, že keby sloboda vôle mala riešenie, by filozofia nemala dôvod existovať.
⚫ ⚫ ⚫
Nesporný znak spirituálneho nenaplnenia: každá vášnivá reakcia na vine, to bodnutie pri srdci vždy keď nás karhajú či už zato, alebo tamto. Toto je rev starého Adama v každom z nás, ktorý dokazuje, že ešte svoj pôvod želieme, a nepreniesli sme sa cez neho. Pokiaľ len netúžime byť pre srandu druhým sme ako oni, presne ako tí, ktorých vysmievame.
⚫ ⚫ ⚫
Ako mladý som sníval o tom ako všetko zvrátim. Dosiahol som vek, kde jeden nič nezvracia, ale – všetko zvracia jeho. Čo sa medzi týmito dvoma extrémami stalo? Niečo čo je ničím, ale všetkým: tá nesformulovateľná evidencia o tom, že človek nie je viac tým istým, že človek viac tým istým už nikdy nebude.
⚫ ⚫ ⚫
Každé ľudské indivíduum, ktoré zomrie si do hrobu vezme svet: v dôsledku toho sa všetko potlačí, všetko: moc najvyššej justície,ktorá legitimizuje a rehabilituje smrť. Nech teda odíme bez ľútosti, keďže nakoľko je naše vedomie výlučnou a unikátnou realitou nás nič neprežije: s vedomím s, ktorým je koniec sa skoncovalo so všetkým a to aj keď sami vieme, že objektívne to nie je Pravda a, že nás v súhlase nasledovať nebude nič, že si nič netrúfne zaniknúť s nami.
⚫ ⚫ ⚫
V parku tento nápis: Pretože stromy sú v zlej kondícii (vek a choroba)sú nahradzované novými. Vojna generácií ešte aj tu! Jednoduchému faktu žitia je ešte aj v kráľovstve vegetácie pripisovaný fatálny koeficient. Teda keď spokojne dýchať tak jedine s tým, že zabudneme, že žijeme.
⚫ ⚫ ⚫
Nuda, ktorá je korozívnym produktom obsesie s časom, by triumfovala nad betónom, a ty sa pýtaš slabkého človeka ako ja, aby si s ňou poradil!
⚫ ⚫ ⚫
To čo sa dá povedať realitu postráda. Iba to čo si cestu do slov nenájde existuje a ráta sa.
⚫ ⚫ ⚫
Ak by smrť nebola nejakého druhu riešením, by žijúci isto prišli nato ako ju obísť.
⚫ ⚫ ⚫
Nedáva žiaden zmysel povedať, že smrť je cieľom života. Čo sa, ale dá ešte povedať?
⚫ ⚫ ⚫
Skúšam si predstaviť moment, keď som porazil poslednú túžbu.
⚫ ⚫ ⚫
Dosť zlé, že si Boh neponechal monopol na ja a, že nás oprávnil hovoriť v našom mene. Bolo by bývalo tak jednoduché nás ušetriť tejto metly.
⚫ ⚫ ⚫
Človek je v pravde len dotiaľ dokiaľ nie je zaťažený žiadnym talentom.
⚫ ⚫ ⚫
Ľutujeme, že sme nepobrali na odvahe urobiť to či ono rozhodnutie; o koľko viac ľutujeme, že sme rozhodnutie rozhodnutie – vôbec nejaké – urobili. Lepšia žiaden čin ako následky činu!
⚫ ⚫ ⚫
Čas má význam absolútny len pre neliečiteľných.
⚫ ⚫ ⚫
Konverzácia prináša ovocie iba medzi duchmi, ktorí sa vydali všanc konsolidácii svojich perplexít.
⚫ ⚫ ⚫
Hoc aký invalid myslí viac ako mysliteľ. Nemoc je disjunkciou teda reflexiou. Vždy nás od niečoho odstrihne, a niekedy nás odstrihne od všetkého. Ešte aj idiot, ktorý cíti násilný vnem bolesti týmto prekračuje svoju idiociu; je si svojho vnemu vedomý a teda sa stavia nad neho, a snáď aj nad seba od momentu kedy ucíti, že je to on, ktorý trpí. Nie nepodobne sú na tom aj zvery, ktoré podľa stupňa svojho afektu vedomia bolesti prežívajú intenzitu nemoci, ktorou trpia.
⚫ ⚫ ⚫
Hrozné, ale znesiteľné umŕtvenie: byť narodený medzi ľuďmi, ktorí sa nespomenú nikde nikdy.
⚫ ⚫ ⚫
Ešte viac než v básni to je v aforizme kde slovom je Boh.
⚫ ⚫ ⚫
Každý je pomýlený, každý žije v ilúzii. Pri najlepšom vieme priznať škálu fikcií, hierarchiu nerealít, s tým, že dáme jednej prednosť pred druhou; vybrať si, ale, nie, definitívne nie to. Keď sa človek zobudí bez nálady, je nevyhnutné, že príde na nejaké hrozitánske objavy, ak už nijak inak tak tak, že sa bude pozorovať.
⚫ ⚫ ⚫
Spať ideme s uspokojením, ktoré je neopísateľné, skĺzneme do zabudnutia a sme radi, že sa tam stratíme. Ak sa zobudíme neradi je to preto, že nevedomie, ktoré je jediným rajom bez bolesti sme radi neopúšťali. Čo je ako povedať, že človek je naplnený iba keď človekom byť prestane.
⚫ ⚫ ⚫
Mal by si ku mne určite prísť na návštevu jedného dňa môžme zomrieť bez toho, aby sme sa znova videli. Keďže zomrieť jedného krásneho dňa musíme, načo, by sme sa mali zase vidieť?
⚫ ⚫ ⚫
Nádej je normálna forma delíria.
⚫ ⚫ ⚫
Staroba je iba trest zato, źe sme žili.
⚫ ⚫ ⚫
Môj deficit bytia. Človek bez základov dlho nepotrvá, ale predsa robím svoje najneuveriteľnejšie kúsky.
⚫ ⚫ ⚫
Každý z nás očakáva, že bude dorazený zraneniami, alebo rokmi kdežto by bolo o toľko ľahšie tomu všetkému urobiť koniec. Indivíduá ako ríše majú radšej pomalý a hanebný koniec.
⚫ ⚫ ⚫
Komu záleží na idee, ktorú sme mali včera? Po akejkľvek noci nie sme viac kým sme boli, a klameme, keď hráme frašku continuity.
(Převod Kristián Čura)